zamkovskeho-chata-05 Chatu postavil v rokoch 1942-43 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský. Narodil sa 25. decembra 1907 v levočskej rodine poľského pôvodu. Do Vysokých Tatier ho priviedla hospodárska kríza – hľadal prácu. Na veľkých drevených nosidlách vláčil zo Smokovca alebo z Hrebienka náklady potrebných zásob na Zbojnícku alebo Téryho chatu. Touto ťažkou prácou si zarábal na skromné živobytie. Keďže na chatách nebývala núdza o slovenských i poľských horolezcov, začal najprv “odkukávať”, no čoskoro aj sám odovzdávať prvé horolezecké poznatky a skúsenosti. Absolvoval množstvo výstupov, pri ktorých ako vyučený fotograf brával so sebou fotoaparát. V rokoch 1929-38 vykonal do tridsať zväčša mimoriadne ťažkých prvovýstupov.

Všimli si ho vedúci činitelia Klubu československých turistov, ponúkli mu možnosť nechať sa vyškoliť, preskúšať a stať sa členom jeho zboru horských vodcov. Vodenie po horách mu bolo záľubou, spôsobom sebarealizácie a prostriedkom získavania dobrých priateľov a nových milovníkov Tatier. Vyslúžil si povesť vynikajúceho horolezca a najspoľahlivejšieho spoločníka v horách. Vďaka usilovnosti a dôveryhodnosti sa už roku 1936 stal nájomcom na Téryho chate. Ďalšou tvrdošijnou, cieľavedomou prácou, skromným spôsobom života a s pomocou priateľov dospel tak ďaleko, že si po šesťročnej nosičskej drine a päťročnom spravovaní Téryho chaty postavil vlastnú chatu v ústí Malej Studenej doliny.

Hitlerovská agresia a bezohľadné násilenstvá, ktoré postihli mnohých Zamkovského priateľov a spolulezcov, doľahli na jeho psychiku. V čase vojny Zamkovského chata a jej okolie poskytli úkryt nejednému prenasledovanému politickému utečencovi, partizánovi, či celým židovským rodinám. Po znárodnení chaty bol úradnou mocou poverený správou Bílikovej chaty a onedlho prehlásený za bývalého kapitalistu a vykázaný z Tatier. Túto tvrdú ranu mu zasadili ľudia hlásajúci ideológiu, ktorej zásady Zamkovský priam stelesňoval – úplne prehliadli jeho proletársky pôvod, antifašistické presvedčenie, ako aj to, že všetko čo mal bolo výsledkom jeho práce, pretože začínal prakticky z ničoho.

A tak roku 1952 odchádza Štefan Zamkovský s manželkou, štvorročnou dcérkou a dvoma kuframi osobných vecí z Tatier nevedno kam, zanechajúc na chate celý svoj majetok, vybavenie chaty, obľúbenú zbierku starých fotoaparátov, dary od slovenských, českých i poľských priateľov, ktoré behom niekoľkých rokov zmizli…

Usadil sa s rodinou v Banskej Štiavnici, kde je aj pochovaný. Zomrel 15. mája 1961, azda viac z tajeného žiaľu ako pre chorobu. Členovia Horskej služby mu udelili in memoriam striebristý odznak vodcu I. triedy Horskej služby a na jeho rakvu položili veniec kosodrevia z Malej Studenej doliny, v ktorej prežil najkrajšie obdobie svojho života.